Budeme rodičia (II.-III. trimester)
"Nejedzte už a nepite, ak do rána budete krvácať, príďte na kyretáž!" Našťastie, krvácanie prestalo a po 12tt, odznelo úplne.
Konečne začalo obdobie, kedy som si mohla tehotenstvo užívať. Aspoň som si to myslela. Prestala som mať nevoľnosti. Cítila som sa vo svojej koži, hoci vo mne ostal veľký strach, že by sme o naše bábo mohli prísť. Bezproblémové obdobie netrvalo dlho. Už v 16tt mi začalo tvrdnúť brucho.
Tvrdlo mi už len pri ceste z postele na wc. Začala som užívať magnézium a musela som ležať. V 20tt nám lekárka na sone ukazovala bábätko, vraj "Pozriete, ako pekne mu bije srdiečko!" Všetko vyzeralo v najlepšom poriadku. Stále som však necítila pohyby, ktoré neprišli ani v 23tt.
Magnézium som užívala v konských dávkach a brucho mi tvrdlo i keď som poctivo celé dni ležala. Pohyby bábätka som takmer necítila a lekárka to pripisovala tomu, že som prvorodička.
Až prišiel jeden piatok, kedy som už nevládala ani dýchať, čo som bola tak zaliata vodou. Nohy sa mi nezmestili do šlapiek, dovtedy brucho bez strii bola samá stria, hodnoty v krvi boli katastrofálne - moje obličky to zo dňa na deň vzdali a necítila som ani najmenšie pohyby bábätka. Hoci ležíte v nemocnici, tak sobota i nedeľa je víkend.. V nedeľu pri vizite lekár na moje naliehanie, že necítim pohyby iba povedal: "Veľa sa pozorujete, ležíte v nemocnici a nudíte sa, doma by ste si to ani nevšimli." Keď videl moje slonie nohy: "Vy máte také opuchnuté nohy, že by som si do nich mohol vytlačiť rodinný album."
Pondelok. Všetko nabralo rýchly spád. V ten deň mi lekárka počas sona povedala, že bábätko má veľkú hlavu a má veľmi veľa plodovej vody, tzv. polyhydramion. (Ten sa objavuje len pri 1%-1,5% tehotenstiev. V našom príbehu sú tieto vzácnosti dôležité, preto vám to tu uvádzam.) Vyvinula sa u mňa preeklampsia, ktorá sa objavuje asi pri 5% tehotenstiev. (Dnes už viem, že všetko, čo som počas tehotenstva prežila bolo pre Tadeáškovu diagnózu, ktorá je inak viditeľná aj na sone...)
Na druhý deň, utorok, mi lekár povedal, že som otvorená na 6 prstov. Ničomu som nerozumela, veď nemám žiadne kontrakcie. Bola som vystrašená a vystrašene pôsobil aj lekár, podľa ktorého som sa v nedeľu príliš sledovala. Poslali ma ešte na monitor. Počas monitora prišiel za mnou lekár, ktorý mi oznámil: "Ešte jedna sekcia a idete vy, dúfam, že ste nejedli". Bola som v 35tt. a verila som, že akútnou sekciou sa moje trápenie skončí a ja budem mať pri sebe moje krásne zdravé bábätko. Ale...